Menu
Robiť chyby je ľudské a ako v každej oblasti, aj pri investovaní sa ľudia častokrát dopúšťajú chýb. Mnoho začínajúcich investorov sa púšťa do zhodnocovania svojich peňazí bez dostatočnej prípravy. V tomto článku sa dozviete o troch častých investičných chybách, ktoré môžu byť naozaj drahou skúsenosťou. Ak sa im vyvarujete, viete si ušetriť finančné prostriedky a navyše nasmerujete vaše investovanie správnym smerom.
Predtým, než sa začínajúci investor rozhodne zainvestovať svoje peniaze, je vhodné prejsť si dôkladne svoju aktuálnu finančnú situáciu. Takisto je potrebné, aby si zodpovedal základné otázky, ktoré sú nevyhnutné pre vybratie konkrétnej investičnej stratégie. Príkladom môžu byť otázky typu – mám vytvorenú finančnú rezervu, ktorá pokryje prípadné výdavky v blízkej budúcnosti? Aký dlhý je môj investičný horizont? Aké sú moje skúsenosti s investovaním a do akej miery som schopný prijať krátkodobé výkyvy hodnoty portfólia? Koľko som schopný mesačne investovať, tak aby som zaspával v kľude?
Odpovede na tieto otázky, by sa mali odzrkadľovať vo vašich investíciách. Neexistuje jedna dokonalá investícia vhodná pre všetkých investorov.
Výber investície je taktiež úzko spojený s daným investičným cieľom.
Stanovenie si cieľov by malo byť prvým krokom človeka, ktorý má záujem investovať svoje finančné prostriedky. Každý cieľ má zväčša rozdielny časový horizont a z toho dôvodu je žiadúce odseparovať rôzne ciele investovania. K jednotlivým cieľom následne vybrať vhodnú investičnú stratégiu a teda aj konkrétny typ finančného nástroja.
Chybou môže byť situácia, kedy investor zvolí na dlhodobý cieľ, napríklad zabezpečenie štartu do života pre svoje dieťa, príliš konzervatívnu investičnú stratégiu. Pri takomto cieli, ktorý môže mať časový horizont aj viac ako 10 rokov je vhodné minimalizovať konzervatívne aktíva alebo finančné produkty ako sú dlhopisy, termínované vklady a podobne. Tie prinášajú v dlhodobom horizonte oveľa menej zaujímavé výnosy v porovnaní s akciami.
Za chybu, teda môžeme považovať jeden zriadený investičný účet, kde investujete na všetky rôzne ciele spolu. Je viac ako pravdepodobné, že s výsledkom nebudete spokojný.
Vypísať si všetky investičné ciele osobitne, môže byť veľmi praktické. Dôchodok, dovolenka, auto či kúpa nehnuteľnosti v budúcnosti? Je to len na vás. Je vhodné prideliť ku každému vami vybranému cieľu adekvátny časový, teda investičný horizont. Ďalším krokom je postupne určiť si cieľovú sumu a začať pravidelne investovať.
Pod pojmom časovanie trhu môžeme chápať špekulovanie nad tým, kedy je najvhodnejšie obdobie na nákup cenných papierov, teda na vstup do trhu. Je jasné, že najideálnejšia situácia, kedy jednorazovo zainvestovať peniaze do ktoréhokoľvek aktíva je na jeho samom dne. Môžeme považovať za prirodzené, že investor má záujem načasovať vstup do trhu pri tých najnižších hodnotách, aby sa jeho investícia už uberala iba rastúcim smerom. Je načasovanie takéhoto dna vôbec možné?
Je mnoho štúdií a prieskumov, ktoré sú položené na reálnych číslach a ich výsledky ukazujú v neprospech časovania trhu. Je veľmi nepravdepodobné, že sa investorovi podarí opakovane v dlhodobom horizonte nakupovať cenné papiere na úplnom dne a následne ich predať na vrchole.
Takáto veľmi nízka až nulová pravdepodobnosť sa netýka iba investorov začiatočníkov ale aj dlhoročných profesionálnych obchodníkov. Medzi investormi je známe, že drvivá väčšina aktívne riadených podielových fondov, nedokáže prekonať pasívne indexové investovanie.
Práve preto sa naskytuje otázka, keď to nevychádza ani profesionálom, prečo by to malo vychádzať obyčajným malým investorom? Pre lepšie pochopenie si v krátkosti predstavíme štúdiu od Personal Finance Club s názvom „How to perfectly time the market“.
Štúdia je založená na príbehu o 3 ženách, ktoré mesačne investovali sumu 200$ do indexu S&P 500. Robili tak po dobu 41 rokov, no každá z nich mala inú investičnú stratégiu.
Počas tohto časového obdobia (1947 – 2020) si americký akciový trh prešiel niekoľkými významnými prepadmi. „Čierny pondelok“ -33%, „Internetová bublina“ – 49%, „Finančná kríza“ -56% a „Covid kríza“ -34%.
– Tiffany mala to najhoršie načasovanie trhu. Čakala vždy na tú najlepšiu príležitosť investovať 200$, ktoré si každý mesiac šetrila. Tiffany investovala vždy deň predtým ako prišiel prepad na akciovom trhu. Po 41 rokoch všetky akciové podiely predala a skončila s celkovou sumou 773 357$.
– Brittany sa takisto rozhodla aktívne časovať trh a investovať svoje peniaze, ktoré si každý mesiac odkladala. Podaril sa jej presný opak Tiffany, teda vždy investovala peniaze v tú najlepšiu možnú chvíľu. Nakúpila podiely v indexe vždy presne na úplnom dne prepadu. Takisto na konci horizontu predala všetky svoje podiely v indexe S&P 500 a skončila s celkovou sumou 1 123 573$.
– Tretia investorka Sarah zvolila pasívnu stratégiu, teda každý mesiac investovala do indexu 200$. Na začiatku horizontu si Sarah nastavila automatickú investíciu a na svoj investičný účet sa pozrela až po 41 rokoch. Nezaujímala sa o ekonomické dianie ani nesledovala akciové trhy a tým si ušetrila množstvo času. Napriek tomu skončila s celkovou sumou 1 620 707$.
Táto štúdia bola vyhotovená na základne reálnych historických údajov a je dôkazom, že pasívne investovanie do indexových fondov je tou správnou stratégiou pre drvivú väčšinu investorov.
Pokračovanie článku nájdete v druhej časti.
Prihlás sa na odber investičných noviniek
